Příjezd: v pátek 15. října 2010 v cca. 20:00 na Studenou Loučku
Program: Grilovačka, slivovice
Odjezd: v sobotu 16. října 2010 nejdéle v 9:00 ze Studené Loučky
Příjezd: v sobotu 16. října 2010 v cca. 13:00 do Strečna (SK)
Program: možná prohlídka hradu, oběd
Odjezd: v sobotu 16. října 2010 v cca. 14:30 ze Strečna
Příjezd: v sobotu 16. října 2010 v cca. 16:30 do Štoly (cíl)
Program: ubytování, večeře, flákání po chatě a film
Neděle, 17. října 2010
Pěší túra
Prielom (2290 m) Bielovodskou dolinou
Popis
Na tuto krásnou túru ze severní strany Tater se vydáme z Lysé Poľany (SAD) po široké zpevněné cestě (trasa je uzpůsobena pro pokročilé cykloturisty i pro vozíčkáře). První úsek je totožný s popisem cesty na vrchol Východná Vysoká, a proto jen stručně zmíníme nejzajímavější místa po cestě: Horáreň Biela voda, nejprve široká, později zužující se dolina mezi masivem Mlynára a Javorinské Široké, Poľana pod Vysokou s horolezeckým tábořištěm.
Odtud začínáme konečně prudčeji stoupat, v serpentinách vystupujeme nad hranici lesa a po pravé straně se mezi stromy otvírá pohled na Hviezdoslavov vodopád, spadající z Kačací doliny. Kačacie plesa však mineme a dostáváme se do Litvorové doliny k Litvorovému plesu (1860 m) a dále vystoupíme do Zamrznutého kotle se Zamrznutým plesem (2047 m). Pleso obcházíme zprava (pozor - často sněhová pole) a za chvíli stojíme na rozcestí se zelenou značkou pod Poľským hrebeňom, přes nějž vede výstup na Východní Vysokou (2429 m) a přechod do Velické doliny. My však pokračujeme po modré značce úbočím kotle a pak suťovým (později i skalnatým) žlabem, vedoucím k Prielomu, který je sevřený masivem zmíněné Východní Vysoké a Divej veže.
Po řetězech nebo po kramlích vystoupíme do úzkého sedla poměrně rychle a čeká nás sestup. Je na místě opatrnost, neboť sestup není zajištěný, ačkoli řetězy by zde také leckomu hodily (zvláště za vlhka). Divou kotlinou sestupujeme pod úbočím Východní Vysoké a Bradavice (2476 m), obcházíme výběžky Svišťového štítu (2383 m) ke Zbojnickým plesům a Zbojnické chatě. Od chaty je sestup stejný, jako při sestupu z túry na Priečne sedlo (2352 m), dovede nás na Starolesnianskou poľanu s Rainerovou chatou. O několik minut níže se nacházejí krásné vodopády Studeného potoka, od nichž už vystoupíme lesem za necelou čtvrthodinu na Hrebienok ke stanici pozemní lanovky do Starého Smokovce.
Trasa
Lysá Poľana (970 m) - po 
Horáreň Biela voda (0:45) - Podúplazská poľana (0:40) - Poľana pod Vysokou (1310 m) (0:35) - rozc. pod Poľským hrebeňom (2:40) - sedlo Prielom (2290 m) (0:45) - Zbojnícka chata (1960 m) (1:00) - Starolesnianska poľana (1:55) - Studenovodské vodopády (0:10) - po 
Hrebienok (0:15).
Celkem 8:50 hod. Horáreň Biela voda (0:45) - Podúplazská poľana (0:40) - Poľana pod Vysokou (1310 m) (0:35) - rozc. pod Poľským hrebeňom (2:40) - sedlo Prielom (2290 m) (0:45) - Zbojnícka chata (1960 m) (1:00) - Starolesnianska poľana (1:55) - Studenovodské vodopády (0:10) - po Hrebienok (0:15).Pozor! Zejména začátkem letní sezóny bývají na svazích pod sedlem Prielom často sněhová pole, v sněhově bohatších sezónách dokonce mohou být pod sněhem i řetězy. Schůdnost chodníku je proto nezbytné předem ověřovat, případně si přibalit zimní výzbroj (cepín, případně i mačky).
V nejtěžším úseku v sedle Prielom jsou k dispozici oddělené trasy pro výstup i sestup. Sestup do Velké Studené doliny těsně pod Prielomem vede po několika plotnách, kde se ale bohužel musíme spolehnout jen na vlastní obratnost. Od Zbojnické chaty níže vede pak již pohodlný a dost frekventovaný chodník, jištění řetězem najdeme v krátkém úseku tzv. Bránky.
Do Lysé Polany se dostaneme autobusem SADnebo zde můžeme zaparkovat. Ve Starém Smokovci je nádraží TEŽ a stanoviště autobusůSAD.
- Stejná trasa v opačném směru (s nástupem po Magistrále) trvá podle turistického značení celkem 8:10 hod. Je však třeba říci, že kouzlo Bielovodské doliny si vychutnáme spíše při výstupu a navíc Lysá Poľana je přece jen hůře dopravně obsloužitelná než Starý Smokovec, což může komplikovat návrat, např. jsme-li ubytovaní na jižním úpatí Tater.
- Pokud pospícháme na odjezd lanovky, vynecháme na konci malebný úsek kolem vodopádů. Pro urychlení raději zvolíme kratší, cca o 5-10 minut rychlejší a pohodlnější Magistrálu. Po
, kde neztratíme tolik výšku a hlavně se tolik nezdržíme obdivováním krásy vodopádů, to na Hrebienok trvá max. 20 minut, celkem 8:45 - Naopak prodloužit si túru můžeme tak, že Hrebienku sejdem po pěšky podél lanovky až do Starého Smokovce (0:30), celkový čas je potom 9:15 hod.
- Od Starolesnianské poľany po ke Studenovodským vodopádům (0:10) a odtud po
lze dojít do Tatranské Lesné (915 m) (1:10), celkový čas nám naroste na 9:40 hod. - Pokračováním od Studenovodských vodopádů po pak můžeme dojít až do Tatranské Lomnice (1:30), celkem 10:00 hod.
- Bielovodská dolina je nejdelší a zároveň jednou z nejkrásnějších tatranských dolin, což umocňuje např. Hviezdoslavov vodopád či pohled do Ťažké doliny. Dolina byla vytvarována nejdelším ledovcem v Tatrách, který byl dlouhý 14 km, široký 1,5 km a mocný až 200-300 m.
- Cesta přes sedlo Prielom do Zamrznutého kotle je v současnosti zabezpečená odděleně pro výstup i sestup, což umožňuje bezproblémové míjení s turisty jdoucími v opačném směru.
- V okolí Prielomu se tradičně vyskytují větší stáda kamzíků, kteří se při troše štěstí nechají pozorovat přímo z turistického chodníku.
- Převýšení: 1320 m
- Doba: 08:50 h
- Zabezpečení: řetězy a kramle v sedle Prielom a řetěz v tzv. Bránce ve Veľké Studené dolině
- Náročnost: Těžká
Pondělí, 18. října 2010
Odpočinkový den
Koupání v prierodnom kúpalisku
Úterý, 19. října 2010
Cyklotrek
Levočské vrchy
Martin Drahomirecký 01.07.10
Zriadenie Vojenského obvodu Javorina urobilo z Levočských vrchov na vyše 40 rokov územie nedostupné pre kohokoľvek okrem hŕstky príslušníkov či už československej, sovietskej alebo neskôr aj slovenskej armády. A keďže sa v posledných rokoch ľady konečne pohli, tak naša prvá cyklotúra roku 2010 smeruje práve sem.
Trasa
Levoča (Košická brána) – Kováčova vila – hranica VO Javorina – Voliarňa – sedlo pod Krížovým vrchom – bývalá protilietadlová strelnica Dvorce – ruiny chaty Sklenár – Chata Gehuľa – Probstnerka – Peklianska dolina – Pomník – Brinky – Chata Hrby – hranica VO Javorina – Levočská Dolina (Levočské Kúpele) – Kováčova vila – Levoča
Studený štart
Je už síce skoro desať hodín, no teplota vystupuje len na slabých 7 °C. Na populárnom mieste pri Košickej bráne, odkiaľ už mnohokrát vyrážali turisti a cykloturisti na známe prechody Levočskými vrchmi, zapínam GPS a vo dvojici sa vzhľadom na nízku teplotu pomaly spúšťame dolu, smerom na Levočskú dolinu. Asfaltku na chvíľu vymieňame za nový cyklochodník, ktorý vedie z Levoče k vodnej nádrži na Kováčovej vile. Ďalej pokračujeme po ceste až ku križovatke, kde odbočujeme doľava a popri dávno opustenom strážnom domčeku vstupujeme do Vojenského obvodu Javorina (foto č. 01).
Po prázdnych cestách
V tomto momente nechávame rušné cesty za sebou a šliapeme v absolútnom tichu hore do sedla pod Krížovým vrchom. Cesta sa kľukatí peknou prírodou a ubieha rýchlo, takže onedlho sa ocitáme v samotnom sedle (foto č. 02). Táto dôležitá križovatka sa nachádza na významnom hrebeni – hlavnom európskom rozvodí. Severozápadné svahy patria k úmoriu Baltického mora, tie juhovýchodné zasa k úmoriu Čierneho mora. My sa vydávame doprava a najbližšie kilometre sa budeme pohybovať pozdĺž tejto hydrologickej zaujímavosti. Cesta vedie prudšie do kopca na bývalú protilietadlovú strelnicu Dvorce. Nábojnice porozhadzované v okolitom lese svedčia o tom, že kedysi sa tu húfne strieľalo. Búdka, ktorú pracovne nazývame autobusová zastávka, tu pôsobí ozaj čudne. Najmä po tom, čo ju niekto nafarbil načerveno a pridal biele bodky (foto č. 03). Po krátkom zjazde pokračujeme v šliapaní po lúkach neďaleko drasticky vysídlenej obce Dvorce. Cesta pomaly prechádza do prudšieho stúpania a my sa začíname riadne potiť. Zastávka pri vzorne upravenej studničke na rúbanisku tesne pri ceste je vítanou chvíľkou odpočinku (foto č. 04, foto č. 05). Dopĺňame vodu a pokračujeme ďalej, tentokrát už podstatne miernejším terénom po hrebeni Levočských vrchov.
Sklenár a Gehuľa
Po niekoľkých minútach míňame ruiny chaty Sklenár (foto č. 06). Toto miesto má pre mňa osobité čaro, pretože nejedna výprava za nočnými fotkami smerovala práve sem. Pokoj, ticho, čistý vzduch a nádherné výhľady na okolie i nočnú oblohu – to všetko vyvoláva priam magickú príťažlivosť. Je to miesto, kam sa budem vždy rád vracať. Teraz ale nie je čas na dlhé prestávky, preto pokračujeme ďalej. Cesta vedie priamo po hrebeni, chvíľu stúpa, chvíľu klesá, a my sa kocháme výhľadmi, ktoré odkryla intenzívna ťažba dreva. Zanedlho prichádzame do hustého lesíka, na konci ktorého už vidíme siluetu chaty Gehuľa (foto č. 07). Táto chata sa nachádza na dôležitej križovatke ciest na hrebeni v nadmorskej výške cca. 1033 m a verejnosti nie je prístupná. Cesta, ktorá tu odbočuje doľava, by nás priviedla do Ľubickej doliny a ďalej až do Záľubice. My však pokračujeme rovno, opúšťame hlavný hrebeň a postupne strácajúc výšku klesáme o 100 metrov k peknému prístrešku na križovatke s cestou, vedúcou z doliny Peklianskeho potoka, medzi miestnymi známou ako „Probstnerka“ (foto č. 08).
Po Probstnerke až na pomník
Chvíľu zvažujeme, či pokračovať ďalej hore, alebo sa pekne spustiť dolu do doliny. Predsa len – je to prvá cyklotúra po dlhej zimnej abstinencii a hlavne zadok si odvykol od trvalejšieho sedenia na úzkom sedadle. Odhodlanie však jednoznačne víťazí a tak sa pomalým tempom vydávame po Probstnerke. Táto cesta spája Levoču s Novou Ľubovňou. Bola vybudovaná v 19. storočí a jej hlavným účelom bolo zásobovanie vysokých pecí v doline potoka Jakubianka v severnej časti Levočských vrchov železnou rudou z Rudňan a Sloviniek. Vlastníkom vysokých pecí bola rodina Probstnerovcov a táto cesta spájala všetky stavby, ktoré Probstnerovci vtedy vlastnili. Vo všeobecnosti sú Probstnerovci považovaní za jednu z najvýznamnejších levočských rodín a táto cesta je jednou zo zásluh, za ktoré bol Andrejovi Probstnerovi st. v roku 1833 udelený šľachtický titul (zdroj: Ing. Ernest Rusnák; Levočský informačný mesačník 01/2009 a 02/2009).
Tiahle, ale relatívne mierne stúpanie ešte nedávno viedlo lesom, avšak kvôli už spomínanej intenzívnej ťažbe dreva dnes vedie rozsiahlym rúbaniskom. Kvalita cesty sa zhoršuje a šliapanie je čoraz ťažšie, takže sa na chvíľu zastavujeme pod poľovníckym posedom. Posledné metre ale ubiehajú pomerne rýchlo a konečne sa ocitáme na najvyššom bode dnešnej cyklotúry – na mieste, ktoré miestni nenazvú inak než Pomník.
16 kilometrov zjazdu
Pamätník (foto č. 09) leží v miestach, kde bolo počas SNP na trase Tri Duby (Sliač) – Ľvov (Ukrajina) zostrelené sovietske dopravné lietadlo Li-2 so 7-člennou posádkou, ôsmymi ranenými československými a francúzskymi vojakmi a ošetrovateľkou. Tragédiu prežili 4 členovia posádky a jeden československý vojak. Pamätník ležiaci v nadmorskej výške 1134 m n. m. je venovaný obetiam tejto tragédie a bol postavený v roku 1965. V bezprostrednej blízkosti pomníka je novopostavený prístrešok s parádnym výhľadom na južnú časť Levočských vrchov, Hornádsku kotlinu, Nízke Tatry a Vysoké Tatry (foto č. 10).
Po dlhšej prestávke nás čaká poctivých 16 km zjazdu vlastne až do Levoče. Kratučký výšľap nad pomník a už sa vezieme. Asfaltová cesta je z roka na rok horšia, ale stále bez väčších problémov zjazdná. Prudké klesanie po chvíli strieda krátke stúpanie, no po pár sto metroch pokračujeme v zaslúženom zjazde. Prechádzame horskými lúkami Brinky a po niekoľkých minútach sa už ocitáme na križovatke pri Chate Hrby (foto č. 11). Stretávajú sa tu tri cesty – tá naša, vedúca na pomník, druhá do Levoče a tretia do Torysiek. Odbočujeme doprava a ďalej si vychutnávame príjemný zjazd. Po necelých štyroch kilometroch opúšťame územie Vojenského obvodu Javorina a napájame sa na cestu vedúcu z Levoče do Závady. Sklon tejto cesty je už len veľmi mierny, a tak si z času na čas pomáhame ľahkým našliapnutím do pedálov. Okolo druhej poobede prichádzame späť do Levoče.
Zhrnutie
Trasa dnešného výletu merala 37,6 km a spolu s prestávkami nám zabrala cca 4 hodiny (foto č. 12). Je vhodná najmä pre horské bicykle, pretože s výnimkou vyasfaltovaných úsekov vedie po lesných štrkových cestách s občasnými prudšími stúpaniami. Navyše ani niektoré úseky asfaltových ciest nie sú v dobrom stave a o hlboké výtlky nie je núdza. Na trase nie je s výnimkou Kováčovej vily žiadne iné reštauračné ani stravovacie zariadenie.
Dôležité upozornenie – napriek tomu, že výcviky vo VO Javorina boli oficiálne zrušené k 31. 12. 2005 a samotný VO Javorina mal zaniknúť k 31. 12. 2006, jeho definitívne zrušenie narazilo na legislatívne prekážky. Nález Ústavného súdu zo septembra 2009 však tieto prekážky odstránil a proces zrušenia VO Javorina pokračuje. Každopádne na území VO Javorina stále platí špeciálny režim a na pohyb po tomto území potrebujete špeciálne povolenie, ktoré vydáva Obvodný úrad Vojenského obvodu Javorina v Kežmarku.
Levoča (Košická brána) – Kováčova vila – hranica VO Javorina – Voliarňa – sedlo pod Krížovým vrchom – bývalá protilietadlová strelnica Dvorce – ruiny chaty Sklenár – Chata Gehuľa – Probstnerka – Peklianska dolina – Pomník – Brinky – Chata Hrby – hranica VO Javorina – Levočská Dolina (Levočské Kúpele) – Kováčova vila – Levoča
Studený štart
Je už síce skoro desať hodín, no teplota vystupuje len na slabých 7 °C. Na populárnom mieste pri Košickej bráne, odkiaľ už mnohokrát vyrážali turisti a cykloturisti na známe prechody Levočskými vrchmi, zapínam GPS a vo dvojici sa vzhľadom na nízku teplotu pomaly spúšťame dolu, smerom na Levočskú dolinu. Asfaltku na chvíľu vymieňame za nový cyklochodník, ktorý vedie z Levoče k vodnej nádrži na Kováčovej vile. Ďalej pokračujeme po ceste až ku križovatke, kde odbočujeme doľava a popri dávno opustenom strážnom domčeku vstupujeme do Vojenského obvodu Javorina (foto č. 01).
Po prázdnych cestách
V tomto momente nechávame rušné cesty za sebou a šliapeme v absolútnom tichu hore do sedla pod Krížovým vrchom. Cesta sa kľukatí peknou prírodou a ubieha rýchlo, takže onedlho sa ocitáme v samotnom sedle (foto č. 02). Táto dôležitá križovatka sa nachádza na významnom hrebeni – hlavnom európskom rozvodí. Severozápadné svahy patria k úmoriu Baltického mora, tie juhovýchodné zasa k úmoriu Čierneho mora. My sa vydávame doprava a najbližšie kilometre sa budeme pohybovať pozdĺž tejto hydrologickej zaujímavosti. Cesta vedie prudšie do kopca na bývalú protilietadlovú strelnicu Dvorce. Nábojnice porozhadzované v okolitom lese svedčia o tom, že kedysi sa tu húfne strieľalo. Búdka, ktorú pracovne nazývame autobusová zastávka, tu pôsobí ozaj čudne. Najmä po tom, čo ju niekto nafarbil načerveno a pridal biele bodky (foto č. 03). Po krátkom zjazde pokračujeme v šliapaní po lúkach neďaleko drasticky vysídlenej obce Dvorce. Cesta pomaly prechádza do prudšieho stúpania a my sa začíname riadne potiť. Zastávka pri vzorne upravenej studničke na rúbanisku tesne pri ceste je vítanou chvíľkou odpočinku (foto č. 04, foto č. 05). Dopĺňame vodu a pokračujeme ďalej, tentokrát už podstatne miernejším terénom po hrebeni Levočských vrchov.
Sklenár a Gehuľa
Po niekoľkých minútach míňame ruiny chaty Sklenár (foto č. 06). Toto miesto má pre mňa osobité čaro, pretože nejedna výprava za nočnými fotkami smerovala práve sem. Pokoj, ticho, čistý vzduch a nádherné výhľady na okolie i nočnú oblohu – to všetko vyvoláva priam magickú príťažlivosť. Je to miesto, kam sa budem vždy rád vracať. Teraz ale nie je čas na dlhé prestávky, preto pokračujeme ďalej. Cesta vedie priamo po hrebeni, chvíľu stúpa, chvíľu klesá, a my sa kocháme výhľadmi, ktoré odkryla intenzívna ťažba dreva. Zanedlho prichádzame do hustého lesíka, na konci ktorého už vidíme siluetu chaty Gehuľa (foto č. 07). Táto chata sa nachádza na dôležitej križovatke ciest na hrebeni v nadmorskej výške cca. 1033 m a verejnosti nie je prístupná. Cesta, ktorá tu odbočuje doľava, by nás priviedla do Ľubickej doliny a ďalej až do Záľubice. My však pokračujeme rovno, opúšťame hlavný hrebeň a postupne strácajúc výšku klesáme o 100 metrov k peknému prístrešku na križovatke s cestou, vedúcou z doliny Peklianskeho potoka, medzi miestnymi známou ako „Probstnerka“ (foto č. 08).
Po Probstnerke až na pomník
Chvíľu zvažujeme, či pokračovať ďalej hore, alebo sa pekne spustiť dolu do doliny. Predsa len – je to prvá cyklotúra po dlhej zimnej abstinencii a hlavne zadok si odvykol od trvalejšieho sedenia na úzkom sedadle. Odhodlanie však jednoznačne víťazí a tak sa pomalým tempom vydávame po Probstnerke. Táto cesta spája Levoču s Novou Ľubovňou. Bola vybudovaná v 19. storočí a jej hlavným účelom bolo zásobovanie vysokých pecí v doline potoka Jakubianka v severnej časti Levočských vrchov železnou rudou z Rudňan a Sloviniek. Vlastníkom vysokých pecí bola rodina Probstnerovcov a táto cesta spájala všetky stavby, ktoré Probstnerovci vtedy vlastnili. Vo všeobecnosti sú Probstnerovci považovaní za jednu z najvýznamnejších levočských rodín a táto cesta je jednou zo zásluh, za ktoré bol Andrejovi Probstnerovi st. v roku 1833 udelený šľachtický titul (zdroj: Ing. Ernest Rusnák; Levočský informačný mesačník 01/2009 a 02/2009).
Tiahle, ale relatívne mierne stúpanie ešte nedávno viedlo lesom, avšak kvôli už spomínanej intenzívnej ťažbe dreva dnes vedie rozsiahlym rúbaniskom. Kvalita cesty sa zhoršuje a šliapanie je čoraz ťažšie, takže sa na chvíľu zastavujeme pod poľovníckym posedom. Posledné metre ale ubiehajú pomerne rýchlo a konečne sa ocitáme na najvyššom bode dnešnej cyklotúry – na mieste, ktoré miestni nenazvú inak než Pomník.
16 kilometrov zjazdu
Pamätník (foto č. 09) leží v miestach, kde bolo počas SNP na trase Tri Duby (Sliač) – Ľvov (Ukrajina) zostrelené sovietske dopravné lietadlo Li-2 so 7-člennou posádkou, ôsmymi ranenými československými a francúzskymi vojakmi a ošetrovateľkou. Tragédiu prežili 4 členovia posádky a jeden československý vojak. Pamätník ležiaci v nadmorskej výške 1134 m n. m. je venovaný obetiam tejto tragédie a bol postavený v roku 1965. V bezprostrednej blízkosti pomníka je novopostavený prístrešok s parádnym výhľadom na južnú časť Levočských vrchov, Hornádsku kotlinu, Nízke Tatry a Vysoké Tatry (foto č. 10).
Po dlhšej prestávke nás čaká poctivých 16 km zjazdu vlastne až do Levoče. Kratučký výšľap nad pomník a už sa vezieme. Asfaltová cesta je z roka na rok horšia, ale stále bez väčších problémov zjazdná. Prudké klesanie po chvíli strieda krátke stúpanie, no po pár sto metroch pokračujeme v zaslúženom zjazde. Prechádzame horskými lúkami Brinky a po niekoľkých minútach sa už ocitáme na križovatke pri Chate Hrby (foto č. 11). Stretávajú sa tu tri cesty – tá naša, vedúca na pomník, druhá do Levoče a tretia do Torysiek. Odbočujeme doprava a ďalej si vychutnávame príjemný zjazd. Po necelých štyroch kilometroch opúšťame územie Vojenského obvodu Javorina a napájame sa na cestu vedúcu z Levoče do Závady. Sklon tejto cesty je už len veľmi mierny, a tak si z času na čas pomáhame ľahkým našliapnutím do pedálov. Okolo druhej poobede prichádzame späť do Levoče.
Zhrnutie
Trasa dnešného výletu merala 37,6 km a spolu s prestávkami nám zabrala cca 4 hodiny (foto č. 12). Je vhodná najmä pre horské bicykle, pretože s výnimkou vyasfaltovaných úsekov vedie po lesných štrkových cestách s občasnými prudšími stúpaniami. Navyše ani niektoré úseky asfaltových ciest nie sú v dobrom stave a o hlboké výtlky nie je núdza. Na trase nie je s výnimkou Kováčovej vily žiadne iné reštauračné ani stravovacie zariadenie.
Dôležité upozornenie – napriek tomu, že výcviky vo VO Javorina boli oficiálne zrušené k 31. 12. 2005 a samotný VO Javorina mal zaniknúť k 31. 12. 2006, jeho definitívne zrušenie narazilo na legislatívne prekážky. Nález Ústavného súdu zo septembra 2009 však tieto prekážky odstránil a proces zrušenia VO Javorina pokračuje. Každopádne na území VO Javorina stále platí špeciálny režim a na pohyb po tomto území potrebujete špeciálne povolenie, ktoré vydáva Obvodný úrad Vojenského obvodu Javorina v Kežmarku.
Žádné komentáře:
Okomentovat